Osové podmienky teodolitu

Meranie uhlov vyžaduje, aby nielen teodolit bol dostredený a urovnaný nad bodom, ale aby hlavné časti zaujímali určitú polohu. Polohu častí posudzujeme podľa ich geometrických osí. Spoľahlivé výsledky získame len vtedy, keď teodolit nemá osové chyby. Okrem osových chýb môže mať teodolit aj ďalšie nedokonalosti výrobného charakteru.  Zachovanie osových podmienok a vplyv ostatných chýb môžeme pri teodolite jednotlivo preskúšať a podľa výsledkov potom opraviť. Celý postup skúšky a opravy nazývame rektifikáciou teodolitu. Zvyškové chyby, ktoré zostali po rektifikácii, môžu sa vylúčiť vhodnou metódou merania, prípadne zmierniť matematickou korekciou.

Na teodolite rozoznávame štyri osi :

  1. vertikálnu (os alidády), hlavnú os teodolitu (V)
  2. horizontálnu, otočnú os ďalekohľadu (H)
  3. zámernú, kolimačnú os ďalekohľadu (Z)
  4. os najcitlivejšej libely, môže to byť os alidádovej libely (L), os nivelačnej (ďalekohľadovej) libely (L), prípadne os nasadzovacej libely

Musia byť splnené tieto osové podmienky :

  1. absolútna podmienka – os libely musí byť kolmá na vertikálnu os L ^ V (L^V)
  2. zámerná os kolmá na horizontálnu os Z ^ H
  3. horizontálna os kolmá na vertikálnu os H ^ V

Ak tieto podmienky nie sú splnené teodolit má osové chyby a to :

  1. chybu vertikálnej osi
  2. kolimačnú chybu
  3. chybu horizontálnej osi

Tieto chyby vplývajú na presnosť merania uhlov a treba ich z merania vylúčiť alebo čiastočne eliminovať rektifikáciou, matematickou korekciou, vhodnou meračskou metódou.