Geodézia - Základné pojmy.

Úvod.             Ako každá veda i geodézia čiže vymeriavanie pôdy vznikla z praktických potrieb  a jej pôvod môžeme sledovať až do staroveku. V Egypte rieka Níl každoročnou záplavou priniesol úrodné bahno, no súčasne zničil aj všetky medze, ktoré navzájom oddeľovali polia patriace rôznym majiteľom. A tak vzniklo nové zamestnanie : harpedonapti čiže „ napínači povrazov “ vyšli každej jari, aby znova rozmerali pôdu a vytýčili zanesené medze.

            Teda pôvodný rámec geodézie bol veľmi úzky, no v moderných dobách sa rozširuje a geodézii sa dostáva vyššia úloha : meraním určiť veľkosť a tvar zemského povrchu a zostrojiť jeho zmenšený rovinný obraz čiže mapu, ktorá slúži ako podklad pre projektovanie rôznych technických stavieb, ako napr. budov, pre úpravu vodných tokov, úpravu miest a obcí a kultúrno-technickú úpravu pozemkov.

            Pod zorným uhlom historického pôvodu a vývoja geodézie máme chápať aj jej celkový význam; vznikla z praktických potrieb : pomáhať poľnohospodárstvu a stavebníctvu. Nechápme ju teda ako vedu samoúčelnú, ale ako vedu, ktorá ruka v ruke s ostatnými vedami napomáha rozvoju ľudstva.

            Tvar zemského telesa.            Tvar zemského telesa sa podobá približne guli, na póloch mierne sploštenej, ktorej polomer je asi 6370 km. Pre meranie neveľkých území (do 700 km²) možno však – bez toho, že by sme sa dopustili nejakej chyby – považovať zemský povrch za rovinu; základnou rovinou je tá, ktorá sa dotýka morskej hladiny.

            Dva druhy merania.            Ak sa územie nachádza na svahu (obr. 1), namiesto jeho skutočnej veľkosti zameriavame jeho priemet na vodorovnú rovinu, pretože technicky i hospodársky využiteľná je vlastne iba plocha tohto priemetu, keďže stavať sa nemôže v šikmej polohe a aj rastliny rastú iba zvislo.

            No často je potrebné zamerať aj výškový rozdiel bodov na zemskom povrchu, a tak podľa účelu rozpoznávame dva druhy merania :

1.      meranie polohové (čiže situačné), pri ktorom určujem len horizontálnu polohu bodov (predstavujeme si body premietnuté na vodorovnú rovinu),

2.      meranie výškové (čiže vertikálne), pri ktorom určujeme výškový rozdiel bodov.

Polohové meranie.  

Miery dĺžkové, plošné a uhlové.            Aby sa zistila poloha predmetov rozložených na zemskom povrchu (budovy, cesty, železnice, vodné toky a pod.), treba zamerať určité veličiny; v geodézii sa zameriavajú dve veličiny : dĺžky a uhly.

Miery dĺžkové.            Pre meranie dĺžok sa dnes využíva sústava metrická, ktorá bola zavedená po francúzskej revolúcii (koncom 18. storočia), aby sa odstránil chaos, zavinený nejednotnosťou sústav dĺžkových miery jednotlivých štátoch.

Základnou jednotkou je meter (1 m), čo je približne desaťmiliónta časť štvrtiny zemského poludníka.

            Zlomky základnej jednotky 1 m sú :

Pred zavedením metrickej sústavy sa u nás používala siahová sústava. Základnou jednotkou tejto sústavy je dĺžková siaha ( = 1.896 m), ktorá má 6 stôp (1 stopa = 0.316 m), každá stopa má 12 palcov ( 1 palec = 2.63 cm).

Miery plošné.            Základnou jednotkou je štvorcový meter ( 1 m²).

Vyššie jednotky sú :

V siahovej sústave základnou plošnou jednotkou je štvorcová siaha ( = 3.5966 m²). Vyššia jednotka je jutro, čo je 1600 štvorcových siah ( = 0.5754642 ha). Toto je tzv. katastrálne jutro; okrem neho sa na Slovensku používalo i tzv. uhorské jutro, čo bolo 1200 štvorcových siah.

Miery uhlové.             Pri meraní uhlov používajú sa v súčasnosti dve sústavy : šesťdesiatinná a stotinná.

Šesťdesiatinná  (sexagezimálna) sústava pochádza zo starovekej Babylónie; v nej je plný uhol rozdelený na 360° (stupňov), ďalej 1 stupeň má 60´ (minút) a 1 minúta 60´´ (sekúnd).

Pre lepšie počítanie sa neskôr zaviedla stotinná (centezimálna) miera kde je plný uhol rozdelený na 400^g (grádov) – pravý uhol má teda 100^g. Ďalšie delenie je podobné ako pri dĺžkových mierach i s veľmi podobným názvoslovím,